JÁN AUGUSTÍN BEŇO


S cirkevným schválením.
Imprimatur:
Mons. Ján Sokol, arcibiskup, metropolita
Číslo: 1404/1992
Trnava dňa 16.4. 1992


Motto:
Vnútornosti Moje nech sa naplnia touto knihou.
Ezechiel 3, 3


Venujem všetkým,
ktorí nechcú zostať s láskou
na polceste.

Autor

Prečo tieto rozjímania?

Preto, milí mladí priatelia, aby vhodne uspokojili vaše duchovné potreby, ktoré vo vás vyvolala prítomná apokalyptická doba a roky vášho dospievania. Preto sa zrodili, aby ste v nich našli odpovede na svoje otázky a mohli sa zbaviť svojich pochybností, nejasností a zdanlivých rozporov medzi rozumom a vierou.
V tejto knižočke nenájdete nič, čo by sa vás netýkalo, veď je zostavená z odpovedí na otázky, ktoré ste pri rozličných príležitostiach sami predkladali jej pôvodcovi.
Prečo sú také krátke? - Podľa sv. Františka Saleského je osožnejšie mnoho rozjímať o málo veciach ako o mnohých málo.
V duchovnom živote je užitočnejšie ísť viac do hĺbky ako do šírky.
A prečo nie sú detailne vypracované, ako bývajú rozjímania? Prečo sú mnohé vety iba načaté, nedopovedané? - Preto, že vlastné rozjímanie je práve to, čo čitateľ sám zo svojho pridáva k predloženému textu. Pôvodca nechce povedať všetko, nechce rozjímať za iného.
Ak sa chceme naučiť meditovať a hovoriť s Bohom o svojich potrebách svojimi vlastnými slovami, potrebujeme k tomu práve také texty, v ktorých je mnoho nedopovedaných viet, mnoho medzier a pomlčiek.
A ešte - prečo nie sú také ako ostatné? Prečo je ich štýl kostrbatý, citáty miestami nepresné, nadpisy málo priliehavé...? Pre neprajné okolnosti, v ktorých vznikli. Ani jedno z prítomných rozjímaní sa nezrodilo v tichej izbe pri písacom stole. Sú písané tvrdou upracovanou rukou na unavenom kolene, v prachu, v kriku a rachote stavebných strojov, v polohách často veľmi nepohodlných, v kútoch tmavých a chladných, kde všetko rušilo pokoj a potrebné uvažovanie.
Pisateľ však verí, že Božia milosť, o ktorú toľkokrát prosil, a čitateľova dobrá vôľa nahradia to, čo pri písaní dosiahnuť nebolo v jeho možnostiach.

O čo ide?

Ide o náš časný i večný život, a preto nám treba hovoriť o modlitbe. Veď nemôže dobre žiť a tak dosiahnuť večnú blaženosť, kto sa dobre nemodlí. A nemodlí sa dobre, kto sa díva na svoje pobožnosti ako na povinnosti, kto vyhradzuje Bohu určitú chvíľu, aby mu v nej povedal, čo potrebuje, a dosť; kto má takýto úradný, ba priam obchodný pomer k Bohu.
Modlitbu nemožno nikdy odbaviť, nikdy skončiť, lebo modlitba nie je povinnosť, modlitba je potreba, stála potreba duše, vyrastajúca z jej túžby po častom styku, smerujúcom k večnému spojeniu s božským Priateľom.
Boh - môj Priateľ.
V tejto jednej vete je celá náuka o modlitbe. Ak mi je Boh priateľom, moja modlitba bude zaiste vždy radostná, dôverná a stála. A neuspokojím sa pri nej iba s krásnymi slovami, ale budem hľadať i krásne skutky, veď priateľstvo žije z obetí.
Takouto modlitbou sa bude môj život očividne meniť k lepšiemu a bude miznúť priepasť medzi mojou vierou a mojím životom, medzi tým, čo vyznávam, a tým, čo konám.

Ale ako dosiahnuť túto trvalú a radostnú dôvernosť s Bohom?
Len rozjímaním.
Je nenahraditeľné. Len ním sa naučíš rozprávať s Ježišom, to jest modliť sa, lebo len ním sa naučíš milovať ho. - Veď kto by sa nevedel, alebo nechcel rozprávať s tým, s ktorým sa často stretáva, pretože ho má rád?
Pre priateľa je vždy dosť slov.

Keď starozákonný prorok videl okolo seba tú spustnutú, bohaprázdnu ľudskú čriedu, s bolesťou v duši volal: "Nemo est qui cogitet in corde suo. - Nieto človeka, ktorý by uvažoval vo svojom srdci."
Hľa, príčina, pre ktorú sa dnešný svet znovu nachádza v takom žalostnom stave. Nieto ľudí, ktorí by nábožným uvažovaním vnášali Boha do svojho srdca a tam sa osamote s ním radili.
Sme utečenci, dezertéri svojho vnútra. No Ježiš nás volá späť.
Vráťme sa. To bude začiatok nápravy jednotlivca i celej spoločnosti...
Brat, sestra, nový, lepší svet sa môže zrodiť len z nových, lepších ľudí a tými sa musíme stať my mladí.
Deti túto úlohu ešte nechápu, starí ju už nesplnia. Na nás je rad.
Osmeľme sa... Podajme si ruky a poďme!

Poznámka:

Pobožnosti, ktoré sa ti tu predkladajú, boli vybrané a zostavené po úvahe i praxi. Ak budeš v nich svedomitý, verím, že s pomocou Božej milosti zostaneš opravdivým kresťanom i uprostred tohto nervózneho a hriešneho zhonu, ktorý okolo nás rozvírila doba. V podávanom duchovnom programe pokladaj za hlavné všetko.
To, čo sa tu uvádza, je minimum. Preto i tej najmenšej veci venuj celú svoju pozornosť, zvlášť ale rannému rozjímaniu a večernému spytovaniu svedomia.

__________

Keď ráno vstaneš, umyješ sa a upravíš. Potom ochotne venuješ aspoň štvrťhodinku Bohu a svojej duši. Nájdeš si na to vhodné miesto, prípadne i domácich poprosíš, aby ťa v tom čase podľa možností nevyrušovali. Odložíš všetky spomienky a všetky plány, postavíš sa alebo si i kľakneš pred tvár všadeprítomného Boha a prežehnáš sa.
Modlitbou Ďakujem ti Bože... poďakuješ Pánovi za ochranu v noci a ponúkneš mu ako obetný dar všetko, čo budeš v nastávajúci deň konať, alebo trpieť. Potom ho poprosíš o silu, aby si mohol všetko tak urobiť, ako sa jemu páči. - Na tomto si daj veľmi záležať.
Potom nasleduje najkrajšia a najobsažnejšia modlitba Otčenáš. V nej si uvedomíš svoje duchovné detstvo a keď do jej siedmich prosieb zhrnieš všetky potreby svojej duše i svojho tela, prednesieš ich nebeskému Otcovi. Kňaz počas tejto modlitby dvíha pri svätej omši ruky ako malé dieťa, keď si dačo dôverne prosí od svojho rodiča. Rob tak aspoň v duchu a nad každou prosbou sa chvíľočku pozastav.
A keďže všetko, o čo prosíme Boha, dostávame istejšie skrze ruky Panny Márie, obráť sa hneď za tým na túto Pomocnicu a Sprostredkovateľku. Pozdrav ju v Zdravase slovami anjela a Alžbety a pokračuj prosbou o to najpotrebnejšie.
Aby si si premietol pred oči Ježišovu náuku, podľa ktorej ti treba žiť, pomodli sa Verím v Boha.
Tu v dvanástich článkoch Apoštolského vyznania viery je zhrnutá nakrátko celá.
Uvedom si, že za každý článok hrdinsky zomierali kresťania prvých storočí, a sľúb Pánovi, že budeš aj ty smelo vyznávať svojím životom tieto články viery pred ľuďmi.
Nakoniec sa spoj v duchu s anjelmi a svätými a vrúcnym Sláva zvolaj Bohu na slávu a svetu na protest proti urážkam, ktorými ho zneucťuje.
Tým sa prvá časť tvojej rannej modlitby končí.


Ústna modlitba môže vyzerať takto:

V mene Otca...
Ďakujem ti, Bože, za odpočinok, ktorý si mi dožičil, a za nový deň, ktorý si mi daroval. Ďakujem ti za zdravie. Chcem ho využiť dnes v práci pre tvoje kráľovstvo. Pane, daj mi silu robiť všetko tak, ako si to ty praješ.
Prosím ťa i za tých, ktorým si zveril svoju Cirkev tu na zemi - za Sv. Otca, za biskupov, za kňazov, aby boli verní tej pravde, ktorú si im ty odovzdal. Požehnaj mojich rodičov, predstavených, priateľov. Aj za tých ťa prosím, ktorí mi nežičia. Všetkým nám daj milosť, aby sme sa dostali raz k tebe. Amen.

Otče náš...
Zdravas Mária...
Verím v Boha...
Sláva Otcu...


Niekoľko zásad pre ústnu modlitbu:

- Pri modlitbe mysli na toho, s kým hovoríš, lebo tam, kde začínaš myslieť na niečo iné, prestáva tvoja modlitba. - Telu, údom a zmyslom urči hneď na začiatku disciplínu, aby sa v Božej prítomnosti chovali, ako sa patrí, a nevyrušovali ťa.
- Modli sa pravidelne v určený čas. Modlitbu neodkladaj a nevynechávaj. Keď je na to vážna príčina, môžeš ju skrátiť, ale nikdy nie vynechať. A modlitbu neskracuj len preto, lebo ti nechutí.
- Roztržito odbavenú modlitbu nikdy neopakuj. Radšej si sprav pevné predsavzatie, že ju nabudúce vykonáš lepšie.
- Nikdy si natrvalo nepriberaj nové modlitby bez súhlasu duchovného vodcu.



Rozjímavá modlitba

Ústnou modlitbou hovorím ja Bohu, rozjímaním hovorí on mne - pomocou textu, ktorý mám pred sebou. Ja mu však už vopred vyjadrím svoju ochotu, že chcem zachovávať, čo mi vnuknutím v rozjímaní povie. Rozjímavá modlitba je veľmi dôležitá, o čom dobre vie aj nepriateľ tvojej duše. Bude preto hľadať všetky možné prostriedky a spôsoby, aby ťa vyrušoval. Preto ak chceš mať zo svojho ranného rozjímania úžitok, zachovaj nasledujúci postup.

Príprava:
Zaujmi úctivú polohu, ako sa patrí pred Bohom, s ktorým ideš hovoriť. Pritom celú svoju pozornosť počas tých pätnástich minút zameriavaj jedine na neho. V tejto polohe a v tomto uzobraní zotrvaj niekoľko okamihov. Je to chvíľa ticha pred rozjímaním, v ktorej čakáš na Božiu milosť, na svetlo a pomoc. Potom zaujmi inú vhodnú polohu. Nepohodlná by ťa vyrušovala, príliš pohodlná uspávala.

I. časť:
Vezmi si pripravený text a čítaj ho tak pomaly, aby si mohol uvažovať nad každým odstavcom, vetou, alebo ak je to text celkom krátky, nad každým slovom.
Cieľom tejto prvej čiastky rozjímania je pochopiť text dôkladne i v najmenších jednotlivostiach. A čítaj ho dovtedy, pokiaľ ťa v ňom niečo nezaujme. Uplatňuje sa tu hlavne rozum.

II. časť:
V tejto časti sa okrem rozumu uplatňuje aj cit, srdce. Tu si preskúmaj svoje vzťahy k prečítanej pravde. Pochopenie svojich vzťahov k predloženej Božej pravde vyvolá v tebe napr. ľútosť, že si sa proti nej tak často prehrešoval, alebo radosť, že si sa i v ťažkých situáciách podľa nej riadil, možno vďaku voči Bohu, úctu, obdiv a možno i hnev na seba, alebo zahanbenie...

III. časť:
Túto ďalšiu časť voláme plánovaním.
Rozjímame preto, aby sme rozumným uvažovaním a vyvolaním patričných citov pohli vôľu k činu. A keď to už dôjde až potiaľ, že je vôľa ochotná naprávať, čo nebolo správne, a podržať i v budúcnosti, čo bolo dosiaľ dobré, začne sama spätne pôsobiť na rozum, aby poradil, kde a ako bude najvýhodnejšie začať s nápravou. Výsledok pôsobenia všetkých zložiek si zhrniem a sformujem do nejakého konkrétneho, uskutočniteľného predsavzatia.
Na koniec rozjímania poďakujem Pánovi za osvietenie a poprosím ho o silu zostať v každej okolnosti verný svojmu predsavzatiu. Robí sa to v niekoľkých vetách vlastnými slovami.

A teraz, keď už vieš ako, daj sa do toho, pričom si dôsledne zachovaj pravidelnosť. Lebo je naozaj veľmi pravdivá veta: "Zachovaj poriadok a poriadok zachová teba!"

__________

V mene Otca...
Otče náš...
Zdravas...


Krátke spytovanie svedomia:

Ako na začiatku dňa, tak i na začiatku noci nadviaž znovu niekoľkominútový rozhovor s Bohom. Zopakuj sedem prosieb Otčenáša a pridaj Zdravas, prosiac Pannu Máriu, aby orodovala za ich vypočutie.
Hlavnú časť večerných pobožností tvorí krátke spytovanie svedomia. Je nato, aby si si v duchu prebral deň a zistil, kde a čím si sa proti Bohu prehrešil. Ak si zistil niečo vážne, niečo, čím si ho vážne urazil, sľúb mu, že sa z toho pri najbližšej príležitosti vyspovedáš. Môžeš si to aj zapísať, aby si na to nezabudol. Keď si sa už takto dozvedel, aký si bol, máš príležitosť povedať to aj Pánovi v úprimnej ústnej modlitbe, do ktorej zahrnieš ešte aj potreby iných. A táto modlitba tvorí záverečnú časť tvojich večerných pobožností.
Večerné spytovanie svedomia robí sa vhodne podľa troch základných vzťahov: k Bohu - k sebe - k blížnemu.

Vzťah k Bohu:
Ako vyzerali moje ranné a večerné modlitby, moje rozjímanie a môj celodenný styk s Bohom? Nehanbil som sa za prejavy svojej viery, ako je napr. znak svätého kríža, kresťanský pozdrav, úcta k svätým a k osobám zasväteným Bohu? Ak som mal pochybnosti vo viere, usiloval som sa zbaviť sa ich modlitbou a štúdiom náboženských právd? Podnikol som niečo, aby som zamedzil neúctivé vyslovovanie Božieho mena, a to u seba, alebo u iných? Ako som dodržal sľuby dané Bohu a ako som zachoval svoje predsavzatia zo sviatosti pokánia a z rozjímania? Nedeľa - prvý deň v týždni patrí Pánovi. Ako som ju prežil? Prečítal som si v tento sviatočný deň niečo zo Svätého písma, alebo z inej náboženskej literatúry? Nevynechal som čiastočne, alebo úplne svätú omšu v nedeľu, alebo sviatok, ktorý Cirkev prikazuje?

Vzťah k sebe:
Bol som svedomitý v plnení svojich povinností? V učení, pri práci? Nezanedbával som ich kvôli zábave? Nedopustil som sa nemiernosti v jedení a v pití? Zdržoval som sa pri nečistých veciach mysľou, zrakom? Netúžil som po niekom nečisto? Neprehrešil som sa proti tejto čnosti slovami? Dopustil som sa hriechu proti 6. prikázaniu i skutkami? Sám so sebou, alebo s inými? Dbal som na zdravie svojho tela (spánok, strava, pohyb)?

Vzťah k blížnemu:
Nezarmútil som rodičov, alebo predstavených - ako Božích zástupcov - svojou neposlušnosťou, alebo neláskou, odvrávaním a neúctivým správaním sa voči nim? Nepohádal som sa a neublížil som niekomu výsmechom, nadávkou a bitkou? Potláčal som odpor a nenávisť voči blížnym? Dokázal som im odpustiť všetko, čím ma urážali?
Neposmieval som sa niekomu? Nepohoršil a nezviedol som dakoho na zlé - slovami, alebo príkladom? Nepoškodil som niekoho na majetku odcudzením, alebo zničením nejakej veci? Ak áno, z akej pohnútky? Z nenávisti, alebo chamtivosti? Uškodil som blížnemu na cti rozchyrovaním jeho skutočných, alebo domnelých chýb? Klamal som, aby som dal sebe vyniknúť, alebo z inej nepeknej pohnútky? Zachoval som zverené tajomstvo?


Záverečná ústna modlitba

Bože, ďakujem ti za pomoc a ochranu v tomto uplynulom dni. Ďakujem ti za všetko, čo sa mi s tvojou pomocou podarilo dosiahnuť (konkrétne vyjadriť...).
Odpusť mi, prosím ťa, všetky neposlušnosti, všetko to, čo som nemal vykonať, alebo zanedbať (konkrétne odprosiť...).
Ďakujem ti za rodičov a za všetkých, ktorých si mi dal, aby sa o mňa starali (čo pre nich konkrétne vyprosujem...).
Ďakujem ti za priateľov, za to, že som sa s nimi mohol stretnúť (poprosiť za ich problémy...).
Ďakujem ti, Pane, za všetkých, ktorým si pridal tento ďalší deň.
Prosím ťa, pomôž tým, čo pracujú i trpia pre tvoje meno, i tým pomôž, ktorí ešte nepoznajú tvoju lásku.
Daj nám všetkým dobrý odpočinok, aby sme s obnovenými silami mohli ráno vstať pripravení do tvojej služby. Amen.

Cieľom ranných pobožností je nadviazať uvedomelé spojenie medzi dušou a Bohom. Cieľom večerných je uzavrieť ho. Cieľom pobožností cez deň je toto spojenie udržiavať. Ranné a večerné modlitby sa viažu na určený čas, denné na príležitosti.
Vieme, že sa nám treba jedine pre Pána ustávať, preto každú svoju prácu začíname a končíme spomienkou na Boha.
Keď sadáme k stolu, aby sme prijali pokrm, uvedomujeme si, že máme pred sebou vyslyšanie prosby Otčenáša, ktorou prosíme Pána o každodenný chlieb. Preto je veľmi vhodná na začiatku i na konci kratučká modlitba. Na začiatku: Požehnaj nás, Pane..., na konci: Ďakujeme ti, všemohúci Bože...
Okrem tohto voláme cez deň občas k nebu -viac srdcom ako ústami; prejavujeme Pánovi napr. oddanosť, dôveru, niečo mu odporúčame do ochrany, uisťujeme ho, že ho nechceme nikdy opustiť.
Keď nám je niečo ťažké, povieme mu, že to chceme robiť, alebo znášať kvôli nemu. Keď nám je niekto odporný, prosíme, aby ho požehnal. V utrpení sa spájame s jeho svätou vôľou a v pokušení voláme k nemu o pomoc.
Tieto výkriky našej duše môžu byť napr. takéto:
"Ježiš, ty mi stačíš; Boh môj a moje všetko; Pane, zachráň ma; Nepoškvrnená Panna, oroduj za mňa; Ježiš, milosrdenstvo."
Nezabúdajme použiť tieto tzv. strelné modlitby najmä vo chvíli pokúšania. Občas cez deň si spomeňme na Pána Ježiša uväzneného z lásky k nám vo Sviatosti oltárnej. Ak máme možnosť, navštívme ho v kostole, ak nemôžeme, aspoň ho pozdravme, keď ideme okolo. Medzi našimi modlitbami cez deň nemala by chýbať modlitba svätého ruženca. Stačí aj jeden desiatok. Krásne by bolo, keby sme si našli spoločníkov a utvorili živý ruženec.
Každý člen sa modlí iba jeden desiatok, ale podľa vyjadrenia Cirkvi má takú zásluhu, akoby sa modlil celý.
Napoludnie je čas pozdraviť presvätú Pannu modlitbou Anjel Pána. Uvedomme si, že aj my sme ráno pri rozjímaní prežili zvestovanie. U Panny Márie sa Božie Slovo stalo telom.
Aj u nás má dostať viditeľnú podobu tým, že ho uskutočníme.

__________

Prvá z týždenných pobožností je svätá omša, ktorú sme povinní počúvať každú nedeľu a zasvätený sviatok. Ale ak môžeš, zúčastni sa na tejto nekrvavej obete i častejšie.
Svätá omša spojená so svätým prijímaním je najkrajšia a najúčinnejšia modlitba - to je vrchol tvojich pobožností.
Obeta je pohyb človeka k Bohu. Sviatosť je zas pohyb Boha k človeku. Svätá omša je obeta i sviatosť zároveň v tom najvlastnejšom význame. Tu sa Boh nato hýbe smerom k človeku a človek smerom k Bohu, aby sa stretli, zblížili a spojili. Ak tu nenačerpáš Božieho života, ak tu neobsiahneš, o čo prosíš, tak potom už nikde.
Pri premenení sa Ježiš podáva kňazovými rukami Otcovi; pri prijímaní sa zas tými istými rukami podáva nám, svojim bratom a sestrám. Naše prijímanie patrí teda k úplnosti svätej omše. Krásne by bolo, keby sme mohli prijať Pána Ježiša vždy, keď sme na svätej omši. To je Kristovo želanie a želanie jeho Cirkvi. Veď tak povedal, keď sa nám týmto spôsobom dával: "Vezmite a jedzte..." Ak máš modlitebnú knižku, tam nájdeš vhodné texty, ktoré ti pomôžu čo najplnšie prežiť túto svätú chvíľu.
Ak ju nemáš, vhodným doprovodom ti budú i známe modlitby v takomto poradí:
Úkon kajúcnosti - spytovanie svedomia a vzbudenie dokonalej ľútosti.
Pri modlitbe dňa - ustáľ si úmysel, na ktorý chceš svätú omšu obetovať. Pros Pána svojimi vlastnými slovami, aby láskavo vypočul a splnil tvoje žiadosti.
Pri čítaní zo Svätého písma, pri evanjeliu - pripomeň si aj to, čo ti povedal Pán v rannom rozjímaní. Pri evanjeliu vstaň na znak ochoty a pripravenosti splniť jeho požiadavky, ktoré na teba bude cez deň klásť zvonka - či už rozkazmi rodičov a predstavených, - alebo zvnútra vnuknutiami.
Na obetovanie - sleduj kňaza. K hostii a ku kalichu, ktorý dvíha, prilož i ty niečo. Obetuj Bohu svoju vôľu, nejaké pevné predsavzatie, svoje radosti a strasti.
Na premenenie - keď stíchnu spevy a kňaz sa skloní nad oltár, aby nad chlebom a vínom vyslovil slová premenenia, uvedom si, čo sa pred tvojimi očami deje. Ježiš sa znovu vydáva na kríž, na ktorom si mal ty visieť za svoje hriechy. Aby sa tak nestalo, obetuje sa on.
Pozri vďačným pohľadom na pozdvihnutú hostiu a kalich a sľúb mu, že ho ty zastúpiš v práci na spáse duší zato, že on za teba prijíma smrť - ako trest za hriech. Po pozdvihovaní sa modlitbou Otčenáša pripravujeme na sväté prijímanie, na príchod božského Hosťa. Keď príde, potom sa až do konca svätej omše venujeme len jemu.
Po rozpustení zhromaždenia je čas odniesť Krista, ktorého si dostal vo svätom prijímaní, do prostredia, v ktorom žiješ a pracuješ.
Ježiš chce žiť v tebe, chce konať dobro tvojimi skutkami, chce ľuďom hovoriť tvojimi slovami a celým tvojím životom im ukazovať cestu do neba. Pripomínaš si to, keď sa skláňaš na požehnanie? Ježiš vzal na seba ľudské telo; pri tomto svätom prijímaní tvoje. Chce skrze teba žiť a pôsobiť. Umožni mu to. To je tvoje poslanie. A to ti chce povedať kňaz, keď sa na konci obracia k tebe a posiela ťa slovami: "Iďte v mene Božom."


Niekoľko pripomienok k sv. prijímaniu:

Sväté prijímanie nie je súčasť sviatosti pokánia. Je súčasťou svätej omše. Malo by sa teda k nemu pristupovať nielen vtedy, keď ideme zo svätej spovede, ale vždy, keď sme na svätej omši a nie sme si vedomí ťažkého hriechu.

Ak chceš s ochotou prijímať:
- Uvedom si vopred skutočnosť, ktorú ideš prežiť.
- Sviatosťou pokánia, alebo aspoň dokonalou ľútosťou uprav svoj pomer k Bohu.
- A uprav svoj pomer i k blížnemu. Odpusť tým, ktorí ti ublížili, a odpros tých, ktorých si ty urazil.
- Potom rozmýšľaj, čo povieš pri stretnutí Pánu Ježišovi, o čo ho budeš prosiť, za čo odprosovať a za čo mu budeš ďakovať.
- Vylúč všetky nepravé úmysly, ktoré by ťa prípadne mohli viesť ku svätému prijímaniu; napríklad, aby si sa zapáčil tomu, alebo onomu.
- A priprav sa i telesne: predpísaným pôstom, ženy a dievčatá i vhodným oblekom.
- Keď prijímaš Pána Ježiša, predstav si ho vo veku, v akom si ty. Predstav si ho ako mladíka, plného sily a života. Alebo si ho predstav podľa liturgického obdobia: na Vianoce ako Dieťa, cez veľký pôst ako učiaceho a trpiaceho Majstra, po Veľkej noci ako osláveného Vykupiteľa.
- Po prijatí mu ďakuj nielen slovami, ale i skutkami. Nech ťa každé sväté prijímanie podnieti aspoň k jednému peknému činu.
- Pri svätej omši sa chovaj prirodzene. Po svätom prijímaní už nepokľakaj pred bohostánkom, veď bohostánkom si vtedy už aj ty.

K týždenným pobožnostiam, t.j. ku svätej omši a ku svätému prijímaniu, si priber ešte piatkovú spomienku na Pánovo umučenie. Touto spomienkou môže byť krížová cesta, najmä v piatky veľkého pôstu, alebo to môže byť i malý, dobrovoľne uložený pôst.

__________

Sviatosť pokánia

Ako je jadrom týždenných pobožností svätá omša a sväté prijímanie, tak je jadrom mesačných sviatosť pokánia. Je veľmi vhodné vykonať si ju buď na konci mesiaca pri mesačnej súvahe, alebo na začiatku pri príležitosti prvého piatku.
Veľmi si daj záležať na tejto sviatosti. Urob všetko, čo je v tvojich silách, aby si si ju vykonal čo najlepšie. Lebo - ako hovorí Don Bosco - mnoho bude zatratených preto, že sa nechceli spovedať, ale ešte viac preto, že sa spovedali zle.
Pri spytovaní svedomia buď dôkladný, no nie úzkostlivý.
Pri vyznaní buď úprimný. Nič neskrývaj, nič nezatajuj. Veď Boh vie, čo si spravil, a kňaza sa neboj; ten si je tým istejší o úprimnosti tvojej spovede, čím z ťažších hriechov sa vyznávaš, a tým viac sa tomu teší; nie preto, že boli spáchané, ale že budú odpustené. Nehanbi sa povedať to, čo si sa nehanbil vykonať. Diabol obyčajne pri spovedi vracia hanbu, ktorú odňal človeku pri hriechu.
Nič nepridávaj. Povedz, ako sa vec v skutočnosti stala. Pri ťažkých hriechoch nezabudni na počet. Ak nevieš presný údaj, povedz aspoň približný. Nezabudni na okolnosti hriechu, ktoré ho môžu zväčšovať, alebo zmenšovať.
Dokonalú ľútosť so silným predsavzatím si vzbuď hneď pri spytovaní svedomia, ale je čas ešte i po vyznaní sa z hriechov - pred kňazským rozhrešením.
Do ľútosti zahrň všetky hriechy od mala spáchané, vedomé i nevedomé, do vyznania len tie, ktorých si sa dopustil od poslednej spovede a na ktoré sa pamätáš. Ak si nie si vedomý ťažkého hriechu, spomeň daktorý z minulosti. Nezabudni však pritom uviesť: "Z minulých hriechov pamätám sa na tento, na tieto..."
Ak potrebuješ dajakú radu, alebo vysvetlenie, smelo sa opýtaj. Dobre si všimni napomenutie. V ňom práve je liek na choroby tvojej duše.
Uloženú pokutu neodkladaj.
Ak ti je to len možné, maj stáleho spovedníka.


Mesačná súvaha

Mala by vyzerať takto: v niektorý deň na konci mesiaca sa zastav, aby si aspoň hodinku uvažoval o svojom duchovnom pokroku.
Program si môžeš zostaviť nasledovne:
- Krátke rozjímanie o posledných veciach (cieľ človeka, smrť, súd, peklo, nebo).
- Podrobné spytovanie svedomia podľa priložených otázok.
- Vzbudenie dokonalej ľútosti.
- Chvíľu porozmýšľaj o spáchaných chybách, stanov si, čoho sa chceš v nasledujúcom mesiaci vystríhať, a vyber si čnosť, v ktorej sa chceš cvičiť. Výsledok tejto súvahy si môžeš poznačiť do duchovného zošita.
- Na konci si sprav generálny poriadok vo všetkých veciach, ktoré si dostal do užívania. Zbytočné zahoď, potrebné ulož a usporiadaj.


Otázky na mesačnú súvahu

Moje poslanie:
- Rozmýšľam občas, načo som na svete a prečo som tým, čím som? Poznať v styku s ľuďmi z mojich slov, ale najmä z mojich skutkov, že som kresťan, katolík? Neurobil som už azda so svojimi chybami pakt o neútočení? Čo zisťujem vo svojom duchovnom snažení za minulý mesiac? V čom som urobil pokrok? V čom ústup? Prečo?
- Pamätaj na Kristove slová: "Nie je súci pre kráľovstvo Božie, kto položí ruku na pluh a obzerá sa nazad..."

Moja práca:
- Ako využívam čas? Ako plním svoje stavovské povinnosti? Pokladám ich za jasné vyjadrenie Božej vôle? Robím najprv, čo je potrebné, potom čo je užitočné a až napokon to, čo je príjemné? Nepracujem povrchne a s chvatom, aby som sa práce čím prv striasol?
- Moja snaha o dokonalosť musí byť viditeľná najmä v mojom každodennom zamestnaní.
- Myslievam pri svojej práci na česť Božiu a na osoh tých, pre ktorých ju konám?

Moje pobožnosti:
- Ako si vykonávam každodenné modlitby? Nevynechávam ranné rozjímanie a večerné spytovanie svedomia? Snažím sa pri každej svätej omši vžiť do obetného úkonu? Nemám si čo vyčítať o svätej spovedi a o svätom prijímaní? Nezanedbávam prípravu a poďakovanie? V čom sa javí vplyv mojich pobožností na môj každodenný život? Ako plním predsavzatia z ranného rozjímania? Viem si nájsť čas na potrebné duchovné čítanie?

Moje umŕtvovanie:
- Nepatrím azda medzi tých, ktorí sa boja všetkého, čo je spojené s utrpením? Ako umŕtvujem oči, jazyk? Ako krotím fantáziu?
- Ako sa chovám ráno pri vstávaní? Konám azda ťažké umŕtvovanie, ale pri plnení svojich povinností nie som dosť vytrvalý a dôsledný? Nepriberám si azda nejaké trvalejšie a závažnejšie umŕtvovanie bez vedomia a súhlasu duchovného vodcu?
- Pamätajme, že najužitočnejšie a najkrajšie sebazaprenie je to, ktoré plynie zo snahy konať čo najdokonalejšie svoje stavovské a náboženské povinnosti.

Moja čistota:
- Mám vieru, že v tomto ohľade môžem s pomocou Božej milosti obstáť i pri najsilnejších pokušeniach, i v najdráždivejšom prostredí? Odháňam hneď, ale bez úzkostlivosti nečisté myšlienky? Ako ovládam svoj zrak na ulici a doma? A ako city v prítomnosti osôb iného pohlavia?
- Dbám na čistotu tela tak, aby som si pritom nezašpinil dušu?
- Dávam pozor pri výbere kníh a priateľov?
- Prosím v pokušeniach prečistú Pannu o pomoc? Nespolieham sa len na svoje vlastné sily? Sú ešte i v mojej domácnosti príliš vyzývavé obrázky a  sošky?
- Ako sa správam pri vyzliekaní a obliekaní?
- I malá nedbanlivosť v tejto veci máva veľké následky.

Moja láska:
- Viem, že Boha možno prakticky milovať iba láskou k ľuďom? "Kto hovorí, že miluje Boha, a nenávidí človeka, je luhár" hovorí sv. Ján. Sú určite chudobnejší a nešťastnejší, ako som ja. Čo svedčí o mojej snahe obdariť ich? A čo o mojom úsilí pomôcť im a potešiť ich? Keď iným pomáham, necítiť pritom moje povýšenectvo? Niektorí sú nám odporní; ako som premáhal túto antipatiu? Niektorí sú nám nepriateľmi; ako som sa choval k týmto? Bránim blížneho, keď sa mu akýmkoľvek spôsobom krivdí, bez ohľadu na to, či je to môj priateľ, alebo nepriateľ?
- Usilujem sa všemožne o to, aby som nebol nepríjemný, nezdvorilý, hrubý a urážlivý?
- Snažím sa o stály úsmev?
- Viem ho prenášať i na iných? Radosť i v trápeniach a veselý úsmev je najkrajšou reklamou pre vieru, ktorú vyznávame.

Môj denný program:
- Bez denného programu si nemožno ani len predstaviť pravidelný duchovný život.
- Nemením svoj denný program, neodstupujem od neho pre hocakú príčinu? Viem si ho šikovne prispôsobiť, ak to vyžaduje potreba, alebo okolnosť? Mám presne určený čas na pobožnosti, prácu a oddych?
- Je ranné rozjímanie takým pevným bodom môjho denného programu, že ním nevie otriasť žiadna zmena okolností? Konám si ho vždy ráno?
- Udržujem si v poriadku šaty, knihy, izbu a pod? Venujem nejaký čas aj osobitnému štúdiu časových otázok náboženského života a tomu, ako dnes treba pracovať na spáse duší? "Najväčším nepriateľom Cirkvi je nevedomosť katolíkov" (Pius XI.).


Prvý piatok:

Je to spomienkový deň. Pripomíname si v ňom neporovnateľnú Ježišovu lásku, ktorú si symbolizujeme jeho Srdcom. Pobožnosť k Božskému Srdcu je stále aktuálna a pôsobivá. Netreba za ňu agitovať. Odporúča sa sama výhodami, vyjadrenými dvanástimi veľkými prisľúbeniami Božského Srdca. Jadrom prvopiatkovej pobožnosti je mesačné sväté prijímanie, ktoré je pripravenejšie a horlivejšie ako ostatné. K svätému prijímaniu sa v tento deň pridáva vyznanie lásky, odprosenie za svoje hriechy a za hriechy iných, ako aj zadosťučinenie vo forme nejakého kajúceho skutku, alebo aspoň vhodného dobrého predsavzatia.
Prvý piatok má byť zároveň aj verejnou dokumentáciou našej oddanosti a vernosti zaznávanému a potupovanému Kristovi Kráľovi.

__________

Patria medzi ne dni duchovného uzobrania - exercície.
Ako by mali vyzerať dni duchovného uzobrania? Záleží na tom, v akých okolnostiach a v akom prostredí ich konáš. Ale nemali by pri tom rozhodne chýbať tieto veci:
- Úplné alebo aspoň čiastočné mlčanie.
- Viac modlitby. K denným pobožnostiam sa môže napríklad pridať ruženec.
- Ráno polhodinové rozjímanie o posledných veciach.
- Cez deň riešenie vlastných duchovných problémov čítaním vhodných kníh, duchovným rozhovorom s kňazom, alebo aspoň s niektorým priateľom - ak si odbavujeme exercície spoločne.
- Večer duchovné čítanie.
- Na konci celoročná duchovná súvaha s generálnou svätou spoveďou - aspoň ročnou.
- Podobné cvičenie by malo trvať aspoň dva-tri dni. Najlepšie je, ak si ho odbavujú niekoľkí spoločne pod vedením skúseného kňaza.
Keď ide o ďalšie výročné pobožnosti, treba spomenúť prežívanie liturgických období a sviatkov.
Keď ide o toto, otvor si misálik a nájdeš v ňom všetko, čo treba o tejto veci vedieť. Nič lepšieho ti neviem odporúčať. Všímaj si najmä prípravné poznámky pred každým sviatkom.

__________